On ti zyédou en hommage à Hector POULLET

Hector  POULLET sé on gran nonm gwadloup. On référans.

On boug apèzé ki ka apézé.  I ka viv asi on lilèt a volkan, siklòn é trannman-d-tè.  I  osi apwann konnèt lanviworaj a-y, é mès é labitid é bétiz  annou. Mè tou sa EKTO  té tin a konèt, a ansényé, a konminiké, i chèché  a   transmèt li, i ban-nou liv, diksyonnè, konférans …    pou lavi-la toujou pli bèl asi lilèt an-nou la. I toujou  rété ka kouté lanviwonnaj . I vlé nou pa dérèspèkté-y !

. Andan on poèm a-y,  i ka maké : Lè ou asi on lilèt antouré èvè lanmè, dabò pou yonn, prèmyé biten pou sav sé : » lanmè pa ni branch » kivédi, apwann najé. Yo ka di sé ti Kalinago-la té ka apwann najé é maché an menm tan. Epi pou dé : apwann péché. Epi pou twa, apwann travay tè, planté ki sé pwa, ki sé mannyòk, ki sé patat oben mayis. Tousa padavwa ou asi on lilèt é ou pa janmé sav, si oka on jou ni bato ni avyon pa rantré.

Epi osi apwann konnèt lanviworaj a-w, konnèt sézon lapli é sézon karenm. Fo ou sav poukisa on tipawòl ka di : « si bari a-w pa plen an livènaj a pa an karenm i ké plen « , konpwann poukisa yo ka di « ovan » é « soulvan ».
Konnèt pa ki bò siklòn ka rivé é pa ki bò i ka pati, é avan i chanjé bò sav i ni, an mitan a-y, on zyé, on zyé ola pon van pa ka souflé pannan on tan, épi van-la ka wou lévé mové. Konnèt ka yo ka kriyé pichòt é poukisa fo ou pè tala osi, tout-otan ki siklòn.

Le Département lors de cette 14e édition, en ce mois consacré au créole, à travers « Kréyol  an mouvman », n’a pas manqué à rendre l’hommage mérité, à Hector POULLET, en ce lundi 27 octobre 2025, à 19h30, au Jardin d’eau, à Goyave. La collectivité départementale poursuit ainsi ses soirées On ti zyédou, qui visent à mettre en lumière l’excellence de nos grandes figures de notre archipel.

Plus qu’un clin d’œil, On ti zyédou est une véritable déclaration d’amour en hommage à celles et ceux qui nous rendent si fiers d’être Guadeloupéens.  Sé konsa mwen enmé zanfan péyi mwen. Traducteur de créole guadeloupéen, scénariste de bande dessinée et ancien professeur, dabò an ba à kaz a  Félix RODES  avec Gérard Lauriette, puis de mathématiques, Hector POULLET est un des pionniers dans l’écriture de la langue créole. En 1984, en collaboration avec Sylviane TELCHID, il publie le premier dictionnaire créole-français.

Hector Poullet,  je vous décerne un ticket pour entrer dans notre Panthéon. Et de votre vivant.  Car la mort aura trop à attendre. 

Facebook
Twitter
LinkedIn
WhatsApp

Derniers actualités

Retour en haut